posledné riadky
Leto 2024 bolo smutné bez psov po mojom boku. Chvíle, keď sa mi život zosypal, nevedela som čo s voľným časom ...
Dlho som sa nevedela zmieriť s Tasovou tragickou smrťou. Stále som myslela na našu poslednú prechádzku, na čaro zapadajúceho slnka a na krásne Tasove oči, keď sme sedeli na lúke, pozorovali okolitú krajinu, počúvali čarovný spev vtákov, ruch na stavbe diaľnice, ktorá onedlho pretne miesta, ktorými sme mnohokrát spolu chodili aj s Brixim, aj s Tasom. Stále si vyčítam moje rozhodnutie ísť ešte k rieke. Neviem zabudnúť na moje telefonáty deťom.
Víkendy na chalupe, výlety, prechádzky, na to všetko som si musela zvykať bez psa. Tak som sa nechala prehovoriť na letný hudobný festival Atmosféra, na wellnes pobyt na Prednej Hore, často som bola v kine, divadle, prečítala som veľa kníh. Ale stále mi hrozne chýbal pes.
Toto je posledný príspevok na tomto webe, ktorý som začala písať vďaka Briximu. Jeho čítanie je pre mňa ešte stále príliš bolestivé a tak to uzatváram. Život však neúprosne (našťastie) plynie ďalej a ako sa hovorí - keď niečo skončí, niečo iné začína. A niečo nové máme doma, toto úžasné psíča je pokračovateľom.
Doplním adresu nového webu, len čo bude pripravený ;-)