RIP Brixi
Po čase musím písať ďalšie riadky, ktoré sa píšu ťažko, a so slzami.
Brixiho stav sa pomaly zhoršoval, artróza sa ozývala čoraz častejšie. Brixi bol už hluchý, začiatkom zimy prišiel o 8 zubov, oslepol na pravé oko, v ktorom mu nakoniec diagnostikovali nádor.
Navrhnutá bola operácia, oko by šlo preč. Bol to pre nás šok, takú diagnózu sme nečakali. Brixiho som ešte objednala na USG, kde sa žiaľ potvrdilo, že prognóza už nie je priaznivá.
Celá rodina zasadla, dlho sme zvažovali všetky možnosti. Boli to ťažké chvíle a nakoniec sme sa rozhodli, že už nebudeme Brixiho trápiť a necháme ho odísť za Dúhový most. Mal bez 2 mesiacov 14 rokov.
27.2.2024 sme Brixiho pochovali u nás na chalupe pod jablonkou.
Každý, kto to zažil vie, aké je to ťažké rozhodnutie, že stále pochybujete, či nastal ten správny čas. Odpoveď nebudem poznať, ale verím, že sme sa rozhodli správne.
Tak môj zlatý Brixík, dúfam, že už Ťa nič nebolí, nohy slúžia ako za mladi, zrak máš jasný, sluch bystrý.
Bol si môj prvý welš. Jedinečný. Vysnený. Veľmi milovaný. Naučil si nás všetkých veľmi veľa. Vďaka Tebe som spoznala kopec nových ľudí, zažila pekné chvíle. Opäť po rokoch som absolvovala poľovné skúšky, výstavy. Dotiahli sme šampionát Slovenska, stal si sa chovným psom.
Bol si mojím spoločníkom, prešli sme spolu stovky kilometrov, zažili spoločné dovolenky na Slovensku, aj v Čechách. Vďaka Tebe aj deti viac rozumejú psom, v mnohom si nás "vyškolil".
Vďaka Tebe som začala vypomáhať pri organizovaní výstav (ktoré Teba absolutne nebavili, ja sa vždy teším, koľko nových ľudí a psíkov opäť stretnem), posunula som sa v spolupráci v našom Klube, momentálne som členkou výboru.
Odpočívaj v pokoji Brixi. Stretneme sa pri jabloni.
