Prázdniny a dovolenky sa pomaly chýlia ku koncu
Napriek zlým predpovediam sme si toto leto užili slnka, vody, oddychu na chalupe, ktorej vďačíme, že sme prežili aj tie najväčšie horúčavy, prechádzok po lesoch a lúkach, ale aj nejakej tej kultúry.
V júli sme boli na túre v prekrásnom Slovenskom krase – na Silickej planine. Zvolili sme si pomerne náročnú trasu (mapa a fotky sú v galérii Výlety), horúci deň sme končili kúpaním v hrušovskom rybníku, posedením pri pive a chutnej večeri u švagrovcov v Hrušove, za čo im znova ďakujeme ;-).
Letné dni sme si krátili kúpaním v jazerách – Izra, Kechnecké štrkovisko, Bukovec, ale aj prechádzkami a túrami – navštívili sme krásny tufový kaňon pri Ploskom (nedávna kalamita pekne znepríjemnila prechod, množstvo popadaných stromov nám ani nedovolilo ho celý prejsť), Slanský hrad (nádherný bol pohľad na jeho nočné osvetlenie počas Noci hradných zrúcanín), Trstinové jazierko, prešli sme Malú a Veľkú Márovku, túlali sme sa lesmi Miliča (žiaľ bez húb, nakoľko bolo katastrofálne sucho).
Letné teplé večery sme trávili hraním kariet pod lipou
...
Spomedzi pekných spomienok na tohtoročné leto sa však vyníma jeden negatívny. A to zážitok, keď sme počas vychádzky za mestom našli v kroví, v kmeňoch stromov zakliesneného nádherného ovčiaka. Evidentne týraného, na kostru vychudnutého, reťazami priviazaného. Vrčal, plakal, pri vyprosťovaní sekal zubami. Našťastie poznáme ľudí, ktorí to s takýmito vedia, zorganizovali sme jeho záchrannú akciu a psík sa dostal do dobrých rúk, ktorého ho pohladkali, nakŕmili a vyliečili z rán. Tie na duši asi ostanú, ale čas ich trochu zahojí. Aj takéto zážitky máme, stačí, keď nám auto zapadne do blata ;-) Vďaka tomu sme ho vlastne našli.
Aj keď sa lístie na stromoch pomaly začína farbiť, ešte sme s letnými akciami neskončili, ešte nás zopár aktivít čaká. O tých ale neskôr ...